Prečo (ne)tlieskame, keď lietadlo pristane

Už sa s tým stretol asi každý, kto letel niekam na dovolenku: ľudia sa tešia, tlieskajú, niekedy aj ‘ujúkajú’, keď lietadlo pristane. A potom su tí ďalši, čo na nich zazerajú a prevracajú oči.

Ako je to teda ‘správne’?

Pri mojich začiatkoch som bol poučená, že sa netlieska. Jedine v prípade naozaj hladkého pristátia, ktoré som za tie roky asi ani nezažila. Občas má človek pocit, že sa piloti predbiehajú, kto to pre vás spraví dobrodružnejšie. 

Vlastne až teraz v rámci prieskumu pre tento článok som zistila, že hladké pristátie nie je vždy najbezpečnejšie. Ako si asi predstavujete, záleží od množstva vonkajších faktorov: dĺžka dráhy, reliéf okolo letiska, počasie, vietor, atď. Špeciálne pokiaľ je pristávacia plocha mokrá alebo zasnežená, je tvrdšie pristátie priam žiadané. 

Z tohto tak trochu vyplýva, že nie je úplne namieste tlieskať pri hladkom pristáti. Kedy to teda na mieste je? Zdá sa, že z pohľadu pilotov, nikdy. Pre nich je to práca ako každá iná a tiež netlieskate čašníkovi, keď vám donesie kávu. Alebo áno? 🙂

Čo sa týka histórie tlieskania pri pristátí, nie je úplne jasné, kedy to vlastne začalo. Záznamy z prvých komerčných letov naznačujú, že sa nič také nedialo. Prvý známy prípad z potlesku v lietadle, je z roku 1948 v Cincinnati. Let American Airlines mal poruchu, ktorá ovplyvňovala aj pristávacie stroje, a tak prirodzene ľudia začali tlieskať po úspešnom zosadnutí lietadla.

Toto je jeden z psychologických pohľadov, kedy sa tento akt ako-tak akceptuje. Ľudia, ktorí sa boja lietať a/alebo lietajú málo si po pristátí zatlieskajú, lebo je to pre nich úľava a sú radi, že je to za nimi.

Spomínam si ale na jedno z najhorších zosadnutí za moju cestovateľskú kariéru, kedy sa búrky dostali až do svetových médii. Severo-západnú Európu sužovalo veľmi zlé počasie a napriek tomu, že to bol let v pondelok ráno (kedy je tak 99% cestovateľov pravidelne na služobných cestách), bolo osadenstvo naozaj vydesené. Ja osobne som takmer chytila pána vedľa mňa za ruku. Tu sme boli naozaj vďační a verím, že sme aj tlieskali 🙂

Ďalším aspektom je ten kultúrny. Sú národy, ktoré sú hlučnejšie, či veselšie a tak pri zosadnutí lietadla vyjadria svoje nadšenie potleskom. Táto skupina sa tak trochu prelína s ľudmi hrdými na svoju rodnú zem; títo zásadne spustia aplauz len na rodnej hrude.

Je teda potlesk akceptovaný? Niekedy ho letušky spustia naschvál a bavia sa na ľuďoch; piloti často potlesk ani nepočujú. Ak ale patríte k nervóznym cestovateľom alebo naopak sa nesmierne tešíte na dovolenku, zatlieskajte si! Pokiaľ patríte k skupinke, ktorej to prekáža, nechajte si slúchadlá v/na ušiach a kochajte sa výhľadom z okna. (Napríklad na to, ako vaše kufre hádžu z lietadla do vozíku.)

Informácie som čerpala zo skúseností a z Washington Post, The Sun a Mic.