Petra v Jordánsku

27.4. 2023Katarína761x0

Dôležitá informácia: Petra nie je len “tá pokladnica”, čo je na všetkých fotkách. Naozaj. Popravde táto návšteva moje očakávania dosť predčila.

Jediný daždivý deň týždňového dobrodružstva v Jordánsku padol zrovna na dnešok, ale určite to zabezpečí menej ľudí a tak trochu inú atmosféru. “Prvýkrát som to videla v daždi. Nádhera”, píše kamarátka.

Ale pekne poporiadku.

Pokiaľ si budete kupovať Jordan Pass, dostanete na výber, či chcete v Petre stráviť jeden, dva alebo tri dni. Ja osobne by som odporučila dva dni; my sme za jeden nachodili niečo vyše 20 kilometrov a ešte bolo čo pozerať.

Ubytovať sa dá v mestečku Wadi Musa, čo vám zabezpečí skorý štart výletu. Na výber je množstvo hotelov a hostelov; myslím, že sa oplatí niektorý s výhľadom. Tradične by som hľadala na Booking-u. Sem sa môžete dostať miestnym autobusom, tzv. turistickým shuttle busom, či vlastným autom. Ja osobne by som sa vyhla jednodňovým výletom z iných miest, ak máte viac času.

Odporúča sa byť na mieste už pri otvorení (Otváracie hodiny). Keďže ale ráno dosť intenzívne prší, vyrážame až okolo 8. Napriek neskorému štartu (a vďaka dažďu) je tu oveľa menej ľudí ako očakávame. Jordan Pass je nutné zameniť za vstupenku pri okienku, kde sa kupujú lístky. Kávu za 7 Eur si môžete odpustiť 🙂

Ako už býva zvykom pri turistických atrakciách, obchodníci vám budú chcieť predať všetko možné. Zároveň ponúkajú rôzne druhy dopravy, od oslíkov po tradičné turistické vozítko. Pokiaľ ale vládzete chodiť, slušne odmietnite.

Prvé budovy vytesané do kameňa sa objavujú po pár minútach a ja začínam šípiť, že to bude epické. Striedavo prší a neprší a tak si spomeniem na správy ako pred pár dňami museli Petru evakuovať, kvôli množstvu zrážok. Snáď to nebude aj náš prípad.

Pokračujeme kaňonom, ktorý vyústi do námestia so známou stavbou: Pokladnicou (Treasury). Je to tu čarovné, fotíme ako o dušu, no dážď nejak neustáva. Schováme sa teda k miestnym a dáme si raňajky. Tí sú trochu neštastní, že “nejde biznis”, ale aj tak si zaspievajú a zatancujú. Dostávame “neodolateľnú” ponuku na fotenie z vyvýšeného miesta, ktorej odoláme. V daždi ten výstup nevyzerá lákavo.

Pre mnohých turistov je toto koniec výletu a otáčajú sa naspäť, čo je naozaj škoda. Pokiaľ nemajú čas alebo schopnosti, tak je to pochopiteľné, ale ak sa aspoň trochu dá, pozrite sa ďalej. Po zúženom úseku sa dostávame na otvorené priestranstvo, s množstvom stavieb všetkého druhu. Vďaka dažďu vystupujú niektoré farby do popredia a príroda tiež ukazuje svoju krásu.

Ešte sa trochu schováme pod kameň, ohrejeme pri ohni a už to vyzerá, že sa situácia bude len zlepšovať. S dažďom, a vlastne celkovo s počasím, na výletoch je to také zapeklité. Človek si môže skúsiť veci naplánovať, na zlé podmienky si pofrflať, ale reálne viac zmeniť nemôže. Tak si vždy racionálne poviem, že sa s tým nič nedá robiť a bude z toho fajn príbeh.

Pri vstupe dostanete mapu, podľa nej sa dá nasledovať trasa. Celou cestou viete nakupovať, dať si čaj či kávu alebo si len tak posedieť. Nahliadneme do kostola (10 The Church), odkiaľ je pekný výhľad na našu ďalšiu cestu.

Z väčšieho otvoreného priestoru sa znovu dostávame do skál. Ľudí je tu ešte menej a každú chvíľu nás obchádzajú nejaké somáriky. Nie so všetkými žiaľ zaobchádzajú pekne, nepodporila by som túto aktivitu.

Pomaly stúpame a na všetky strany je vidieť fotogenické kúty. Nie je to špeciálne vyčerpávajúce, ale viem si predstaviť, že v teple to dá zabrať. Na konci cesty nás čaká vskutku impozantné divadlo. Jednak sa tu nachádza ešte ikonickejšia stavba ako Pokladnica, druhak pomaly sadá hmla, čo miestu dodáva atmosféru.

V prípade priaznivých poveternostných podmienok je možné ešte vystúpiť na niektorú z vyhliadok. Všetky majú “obsadené” miestni obchodníci a pravdepodobne si budete musieť kúpiť aspoň čaj.

Cesta dole zbehne o čosi rýchlejšie, rozhodneme sa sadnúť si na kávu. Tá príchuť kardamónu je naozaj zaujímavá a človek si rýchlo zvykne. Tak ako miestny čaj ju ale treba osladiť, inak je tu šanca, že vám chutiť nebude.

Hneď ako sa dá, volíme jemne rozdielnu trasu a otvárajú sa nám ďalšie zákutia.

Postupne sa vrátime na námestie pred Pokladnicou, kde sa to už hemží ľuďmi. Vyhliadku vyjednáme za „rannú“ cenu, čiže veľmi výhodne. Ide to ako na bežiacom páse: cvak, cvak, cvak, ďalší.

Čo sa tu teda dá ešte robiť ďalší deň? Táto hlavná časť ponúka veľa vyhliadkových bodov zo všetkých strán. Pokiaľ by chcel človek pochodiť úplne všetky chodníčky, možno by sa dalo stráviť tu aj tretí deň. Tieto si môžete lepšie pozrieť na mapy.cz alebo s aplikáciou maps.me.

Oficiálne už pomaly majú zatvárať, ale keďže stretávame ľudí idúcich opačných smerom, asi tieto hodiny úplne neplatia. Poobede občas vykukne slnko a tak sa tešíme, že nám trochu preschnú veci. Ono tu vie byť v januári aj dosť zima a takých 9 stupňov v kombinácii s dažďom nie je prave ideálnych. Tak sa patrične oblečte. (Áno, mami! :))

Pri východe sa ešte nachádza múzeum, kde si viete pozrieť históriu a niekoľko artefaktov.

Petra je naozaj očarujúca a je trochu škoda ísť sem len na otočku z Egypta, či Izraelu, ale ak nemáte na výber, oplatí sa aj toto. Ideálne je ostať jednu až dve (možno tri) noci vo Wadi Musa a užiť si novodobý div sveta od úsvitu do západu slnka. Takisto je možné zaplatiť si nočnú Petru, vtedy trasa vedie len po Pokladnicu, ktorá je vysvietená.

Vo Wadi Musa sme vyskúšali dve reštaurácie a obe boli výborné:

V Abu Elias zo mňa dokonca spravili princeznú 🙂